Ligu si užívam, vďaka patrí trénerom

Dominik, ubehol takmer rok, čo si spolu s viacerými chalanmi vhupol pomerne nečakane a rýchlo do Fortuna ligy. Ako vnímaš tento fakt?

"Veľmi si užívam, že som takto naskočil do najvyššej súťaže. Nebolo to ľahké, ale myslím si, že tréneri nás na to cez leto výborne pripravili. Potom bol vstup do ligy pre nás trochu ľahší. Teraz sme už vo Fortuna lige dobre aklimatizovaní."

Stihol si sa vôbec spätne obhliadnuť za predošlým rokom?

"Ani veľmi nie. Trochu som si ho zosumarizoval. Napriek tomuto ťažkému obdobiu, to bol pre mňa vydarený rok. Pripísal som si prvé štarty vo Fortuna lige, za čo som bol a aj som veľmi vďačný."

Čo hľadať za tvojím výkonnostným skokom? 

"Myslím si, že ja som bol vždy pracovitý, išiel som na sto percent a tie výsledky sa dostavili."

Ročník 2002 má v Akadémii MŠK viacero potenciálnych hráčov pre prvý tím. Zatiaľ si sa však v zostave udomácnil iba ty. Čím to je podľa teba?

"Neviem, prečo práve ja. Určite k tomu prispelo aj zranenie Braňa Sluku, na ktorého pozíciu som bol v tíme len ja. Šance som sa chytil, i keď ma trochu pribrzdilo momentálne zranenie. Dúfam, že sa čoskoro vrátim späť a dostanem sa znovu aj do zostavy."

Tvoje prvé štarty v lige si si pripísal proti Trenčínu, ktorý nasledoval Slovan. Pred aj počas týchto zápasov si ale pôsobil veľmi vyrovnane a pokojne, bez stresu...

"Možno tak pôsobím, ale v hlave som to riešil celkom dosť. Hlavne to, ako a čo mám robiť na ihrisku. Ale ako som spomínal, bol som dobre pripravený a mal som aj zápasovú prax za "Béčko". Už to bolo treba iba pretaviť na ihrisku aj za prvé mužstvo."

Sympatie fanúšikov a trénerov si si získal aj vďaka nebojácnemu, tvrdému štýlu futbalu, ktorý ťa zdobí.

"Určite k tomu prispela aj kvalitná príprava. Aj po tejto zime som cítil, že som v dobrej forme po fyzickej stránke, čo mi pomohlo aj v zápasoch. Veľká škoda toho zranenia, ale taký je futbal a musím ísť ďalej. Nemalo by to byť nič vážne. Začínam už behať, postupne prejdem aj k hre s loptou a do plného tréningu."

Pozitívny rok aj napriek pandémii

Môžeme povedať, že paradoxne aj napriek pandémii koronavírusu, budeš uplynulý rok hodnotiť pozitívne?

"Určite naň budem spomínať len v dobrom. Absolvoval som viacero ťažkých a kvalitných zápasov, prežil veľa nových skúseností. Napríklad aj v Európskej lige, kde som bol na lavičke. Uplynulých dvanásť mesiacov hodnotím určite iba pozitívne."

Spomenul si Európsku ligu, do ktorej predkôl máme našliapnuté aj tento rok. Ako to vidíš? Hrať v takejto súťaži je asi úplne iný pocit...

"Áno je to úplne iná atmosféra, škoda, že nám v tejto sezóne nevyšlo postúpiť ďalej. Dúfam, že sa nám to v tomto roku podarí, i keď máme pred sebou ešte dosť zápasov. Máme to však dobre rozohrané, preto verím, že sa tam dostaneme."

Šancu sme mali tento rok dostať aj v mládežníckej Lige Majstrov - práve váš ročník 2002. Naša cesta do Belgicka a následný duel proti Genku sa však kvôli aktuálnym okolnostiam nekonali. Ako ste s chalanmi zobrali túto správu?

"Veľmi sme sa na to s chalanmi tešili. Chceli sme ísť do Belgicka prekvapiť favorita, spraviť dobrý výsledok a pokúsiť sa postúpiť. Verili sme si a je veľká škoda, že nám to zrušili. Boli sme sklamaní, ale my už s tým nič nemôžeme spraviť."

Pochádzaš z Hornej Nitry, odkiaľ do Žiliny prišlo viacero kvalitných hráčov (Králik, Hancko, Hlohovský). Čím to podľa teba je, že práve viacero chalanov z tejto oblasti sa presadilo v drese MŠK?

"Tam sme mali tiež veľmi dobré zázemie, dobrých trénerov, ktorí nás už vtedy kvalitne pripravovali po futbalovej stránke. Neviem, čím iným by to mohlo byť. Možno práve tá pracovitosť a talent."

Ako teda vnímaš úroveň Akadémie MŠK Žilina aj vzhľadom k prechodu z juniorského k seniorskému futbalu?

"Je to určite jedna z najlepších, ak nie najlepšia akadémia na Slovensku. Dobre sa tu pracuje s mladými hráčmi. A veľmi prospešný je aj projekt "B+19", kde sa môžeme rozohrať v mužskom futbale a potom je prechod do "A"-tímu ľahší."

Bývanie na Akadémii v Strážove - to je aj množstvo zážitkov. S kým, s čím sa ti to spája?

"Býval som tam od svojich dvanástich pekných päť rokov. Z akadémie mám veľa pekných spomienok. Rád spomínam na chalanov ako Hanco, Aďo Kadlec či Laci Bénes, s ktorými sme hrávali "21"-tku. Úsmev na tvári mi vyčarí aj tradičný vianočný turnaj."

Čo pre teba zostane najkrajší futbalový moment z mládežníckych čias? 

"Majstrovská sezóna v kategórii U17 a turnaj v Dubaji v kategórii U16, ktorý sme vyhrali."

Emócie a nebojácnosť

Svoj premiérový gól si strelil nedávno v Trnave a venoval si ho rodičom. Odložil si si aj dres?

"Nie nie, nič také. Odkladám si iba medaily a podobné veci. Pripomenúť si to môžem aj cez video. Môj ocino si väčšinou zapisuje moje úspešné momenty, takže to určite nájdem raz aj uňho."

V poslednom zápase doma proti Trnave to boli veľké emócie. Zo záberov bolo vidno, že aj ty z lavičky si to prežíval podobne, ako keby si bol priamo na ploche. Si taký emotívny typ?

"Tento súboj bol naozaj veľmi emotívny. Keď Tibor Slebodník rozhodol v nadstavenom čase, tak vypukla veľká radosť a nadšenie. Pre mňa to bolo ešte asi ťažšie, ako keby som bol priamo na ihrisku. Ťažko sa pozeralo na to, ako chalani makali. Ja som sa mohol iba z tribúny prizerať a podporovať ich. Ale musím priznať, že či už na ihrisku alebo mimo neho, emócie vo mne vždy prevládajú."

Práve aj v tomto dueli citeľne chýbali diváci, plné tribúny. Mladší hráči ako ty, ste ešte asi ani tisícové návštevy nezažili...

"Fanúšikovia by nám určite pomohli a motivácia by bola možno tiež o niečo väčšia. Samozrejme, že by bolo krásne, keby tu boli tisícky divákov a my rozhodneme zápas v takomto závere. Taká je ale, bohužiaľ, táto doba. My sa už veľmi tešíme, keď na štadión zavítajú opäť fanúšikovia a my im ukážeme naše futbalové umenie, ktoré teraz nemôžu vidieť naživo."

Utkvela ti v pamäti nejaká pamätná kulisa tu v Žiline, keď si bol na štadióne ako divák či podávač lôpt?

"Pamätám si viacero takýchto kulís. Či už v zápase proti Trnave, kde sme vyhrali 7:0 alebo proti Athleticu Bilbao, kde som tiež fandil chalanom z tribúny. Viem, že Kubo Paur dal vtedy gól a teraz som s ním v jednej šatni. Pre mňa sú to úžasné momenty a rád na ne spomínam."

Málokto vie, že máš v akadémii aj brata Samuela v U17. Ako vnímaš jeho rozvoj a talent? 

"S bratom máme veľmi dobrý vzťah. Podľa mňa je to tiež výborný futbalista, trochu iný typ ako ja. Skôr taký rozumný tvorca hry, ktorý vie streliť aj gól. Myslím si, že to má tiež dobre našliapnuté a už je len na ňom, či bude pracovať a podarí sa mu dostať do prvého tímu."

Zahrať si spolu, to by bolo pre vás niečo...

"Bolo by to určite pekné, ak by sme si spolu zahrali v jednom mužstve. Doteraz sa nám to ešte nepodarilo, ale verím, že to príde. Bol by to splnený sen hlavne pre našich rodičov."

Tvrdou prácou k úspechom

Dobré výkony ti vyniesli aj nomináciu do slovenskej "21"-tky. Ako vnímaš takúto šancu v rámci novo-tvoriaceho sa tímu?

"Bol som sklamaný, že nemôžem ísť s chalanmi do reprezentácie vinou zranenia. Pre mňa je to ďalšia skvelá skúsenosť, že si môžem vyskúšať aj medzinárodný futbal. Môže mi to neskôr pomôcť aj v ťažkých zápasoch. Budem usilovne pracovať na tom, aby tá pozvánka prišla znovu."

Tvoj post ľavého obrancu je momentálne veľmi žiadaný aj v seniorskej reprezentácii. Zo Žiliny sa už presadili na tomto poste viacerí futbalisti (Hubočan, Hancko, Mazáň či Holúbek), vzorov a názorných príkladov tak máš až až...

"Dostať sa do seniorskej reprezentácie je môj veľký sen, ale to je zatiaľ ešte veľmi ďaleko. Ja sa pozerám na prítomnosť, chcem sa dostať čo najskôr späť zo zranenia a do zostavy. Potom aj do 21-tky a už len mojimi kvalitnými výkonmi sa môžem dostať aj vyššie."

Ako vidíš záverečnú časť sezóny? Proti Trnave aj naposledy na Slovane to boli výkony, na ktorých sa dá stavať...

"Dúfam, že budeme v pokračovať v týchto kvalitných výkonoch, ktoré sme podali v posledných dvoch zápasoch. Predovšetkým na Slovane si to chalani odmakali, oddreli. Verím, že nepoľavíme a s tým prídu aj dobré výsledky."

Čo ťa táto neľahká spoločenská situácia, ktorá pretrváva už rok, naučila ako futbalistu a človeka?

"Že musíme byť vďační, že vôbec môžeme hrať futbal. Máme šťastie, že sme zdraví, lebo veľa ľudí je momentálne v nemocniciach a sú na tom oveľa horšie. Takže hlavne vďačnosť - treba byť vďační za to, čo máme."