Zabojovať o miesto, hrávať pravidelne

Ukrajinský obranca prišiel pod Dubeň pred rokom začiatkom júla, pričom vtedy stihol v letnej príprave odohrať tri stretnutia za prvé družstvo MŠK. Proces adaptácie sa zlepšoval a vtedy ešte 19-ročný obranca sa etabloval v kabíne "A"-tímu nad mieru. Osudný sa mu však stal duel "B"-tímu v rámci prípravy, kedy sa po nešťastnom zákroku v 35. minúte poberal z ihriska na nosidlách. Prvotné nepriaznivé prognózy sa, žiaľ, naplnili a zlomenina ho vyradila na takmer celý súťažný ročník. Symbolicky sa doň dostal na posledných pár sekúnd, kedy striedal lúčiaceho sa Tomáša Hubočana.

"Som veľmi rád, že som sa dostal po dlhom zranení na trávnik aspoň na pár sekúnd. Navždy si budem pamätať, že som striedal legendu Tomáša Hubočana pri jeho rozlúčke a že to bol zároveň môj ligový debut. Bol to pre mňa skvelý zážitok." 

Vtedy však nebola pozornosť na Nikitovi. Vnímal si to ako splnený sen - zahrať si ligu?

"Ani nie, nevnímal som to ako debut, ale skôr veľký návrat po zranení, za ktorý som vďačný."

Čo ti rok vzal, sa asi baviť nemusíme. Čo ti však dal?

"Osem mesiacov rehabilitácie bola dlhá doba. Makal som, aby som sa vrátil. Teraz som tu, prakticky naplno trénujem a verím, že koleno vydrží. Dal mi mnoho skúseností, životných lekcií i určení si priorít. Určite sa cítim lepšie ako pred rokom, keďže poznám kabínu, chalanov, klub ako taký i podmienky, ako to tu funguje. Na Žilinu som si zvykol. Síce som v tíme dlho, no miesto v zostave ešte nemám. Chcem o neho zabojovať. Hrávať pravidelne. To sú moje najbližšie ambície."

Ako sa rodilo predĺženie tvojho hosťovania?

"Ešte pred letom sme s vedením hneď riešili, čo ďalej. Chcel som tu ostať. Som rád, že sa všetky strany dohodli a môžem sa sústrediť už len na futbal a MŠK. Príprava je navyše naozaj náročná, oveľa ťažšia ako minulý rok. Už teraz sa teším na to, čo prinesie nová sezóna – najmä na štart v Európe. Verím, že s podporou našich fanúšikov dokážeme veľké veci."