Návrat domov, do "obývačky"

Rekordér v počte ligových štartov i titulov. Žltozelená legenda do špiku kosti. 

• 344 ligových štartov - rekord MŠK
• 30 ligových gólov
• 4x ligový titul (2001/02, 2002/03, 2003/04, 2011/12) - rekord MŠK
• 1x Slovenský pohár (2011/12)
• 2x Slovenský superpohár (2003, 2004)

Miro, do klubu vraciaš po viac ako 10 rokoch? Priblíž nám teda, ako sa znovuobnovila táto spolupráca?

"Vzniklo to pri rozhovore s pánom majiteľom Antošíkom. Veľmi ma potešil záujem zo strany klubu a celé sa to potom podarilo zrealizovať do mesiaca."

Čo ťa presvedčilo k návratu do rodného klubu? Bolo to jasná a rýchla voľba?

"Mňa nemuselo nič presviedčať, ja mám MŠK v srdci. Je to pre mňa srdcová záležitosť. Ako mladý som sníval o tom, že budem za Šošonov hrať, teraz som sa zas sníval o návrate. Aj keď som dlhšie nebol súčasťou klubu ako hráč či na inej pozícii, tak som bol stále s MŠK ako fanúšik."

Prichádzaš na pozíciu skills trénera v projekte "B+U19". Ako si sa tešil na túto úlohu a ako si zatiaľ spokojný so spoluprácou so samotnými hráčmi?

"Som veľmi spokojný, pretože futbal ma stále baví a napĺňa. Teší ma teda, že môžem pomôcť chlapcom zlepšovať sa, možno ani nie ako tréner, ale skôr ako mentor či poradca. To sa týka futbalových i nefutbalových vecí. Zatiaľ si to teda s nimi na ihrisku užívam. Verím, že na základe mojej kariéry im viem poradiť, ukázať niečo navyše či usmerniť ich. Chalani sú talentovaní a pracovití a verím, že to takto bude pokračovať."

V klube už si zhruba mesiac. Čo sa tu najviac zmenilo od tvojho odchodu v sezóne 2013/2014?

"Zmenila sa najmä infraštruktúra okolo štadióna či priestory v ňom, keďže mnoho z nich prešlo rekonštrukciou. Avšak tým, že tu žijem a pohybujem sa okolo futbalu, tak som to po celý čas vnímal. Pre mňa to je ako návrat domov, ako do mojej obývačky (smiech). Keď som sa však znovu vstúpil na ihrisko, tak prišli zimomriavky, bol som z toho nadšený. Stále sa na ten štadión neviem vynadívať, nabažiť sa ho."

"Chlapec", ktorý miluje futbal

V Žiline si bol známy aj svojimi skvelými priamymi kopmi. Môžeme sa teda tešiť na tvojho následovníka v tejto úlohe?

"Určite by sme boli všetci radi, ak by sme mali viac hráčov, ktorí vedia zahrávať štandardné situácie. Budeme sa teda snažiť pracovať aj na tom, ale myslím si, že títo mladí chlapci na to potenciál a talent majú."

Máme za sebou jesennú časť sezóny. Čo hovoríš na výkony Šošonov pod tvojou taktovkou i v A-tíme MŠK?

"V rámci mládeže môžem povedať, že záver jesene bol úžasný. Podarilo sa nám postúpiť ďalej v mládežníckej Lige majstrov a v ďalšom kole sa stretneme s veľmi atraktívnym súperom z Anglicka. Samozrejme, výkony vždy môžu byť aj lepšie, ale za mňa môžu byť chalani s jeseňou v rámci ligy staršieho dorastu i Ligy majstrov spokojní. Čo sa týka Áčka, tak výkony boli po pomalšom štarte v lete celkom slušné. Dostali sme sa na prvé miesto, kde sme boli väčšinu jesennej časti. Na každý tím však môže prísť kríza, a tá nás zastihla v závere jesene. Nie je to však nič nezvyčajné. Stále môžu byť chalani spokojní, sme v kontakte s čelom a bodové rozostupy nie sú veľké. O titule sa väčšinou aj tak rozhoduje až na jar."

Ešte v minulej sezóne si aktívne hral futbal. Neťahá ťa to ešte späť na ihrisko?

"Hráčsku kariéru som stále neukončil. Nemôžem síce garantovať, že budem pokračovať, ale futbal ma stále baví a cítim sa zdravotne poriadku. Je teda možné, že si ešte niekde pôjdem zahrať."

Medzi fanúšikmi si stále považovaný za jednu z najväčších legiend klubu, veď si tu odohral najviac zápasov (pozn. red.: celkový rekord MŠK - 344 ligových zápasov) a máš najviac titulov spomedzi všetkých hráčov (4). Tvoja fotka zdobí aj samotnú šatňu A-tímu... Vnímaš sa aj ty ako legenda, ako tvár klubu?

"Teší ma, že som so Žilinou dosiahol úspechy a že sa mi tu splnili moje futbalové sny. Som za to naozaj rád, mohol som hrať za klub svojho srdca a keď sa k tomu pridali trofeje, o to viac nás to všetkých tešilo. Nežijem však s tým, že som legenda, skôr som ostal chlapcom, ktorý má stále rád futbal. Som šťastný, keď môžem byť s loptou ihrisku."