Stále príjemné spomienky

Robo, keď sa povie Hajduk Split, čo ti ako prvé napadne?

"Úplne prvé mi napadne štadión. Už viackrát som povedal, že práve na Hajduku som zažil najlepšiu atmosféru vo svojej kariére. Ubehlo od toho veľa rokov, ale spomienky sú stále veľmi príjemné. Najmä preto, že po domácej remíze 1:1 boli domáci asi presvedčení, že postúpia, no my sme tam dokázali vyhrať 1:0."

Poljud patrí medzi najznámejšie štadióny v celom balkánskom regióne. Aké bolo nastúpiť pred takou kulisou?

"Pre nás to bolo niečo nové, pretože pred takou návštevou sme dovtedy nehrali. Bolo to nádherné, zimomriavky pracovali. Svetlice, plný štadión, fantastická atmosféra. Na druhej strane, neprišli sme sa kochať štadiónom ani fanúšikmi. Prišli sme uhrať výsledok a postúpiť, čo sa nám nakoniec podarilo."

Čo je pri podobných zápasoch najdôležitejšie z pohľadu hráča?

"Atmosféra je fantastická, ale keď rozhodca odpíska začiatok, všetko ide bokom. Je to možno klišé, ale každý sa musí sústrediť na svoj výkon a na svoje mužstvo. Samozrejme, človek tú atmosféru vníma, ale nie je to o tom, že by sa z nej zľakol. Myslím si, že ani dnešná partia z toho nebude mať zviazané nohy. Naopak, budú sa chcieť ukázať a dokázať, že MŠK má svoju kvalitu a vie, čo chce."

V čom bol vtedy Hajduk najsilnejší?

"Chorvátsky futbal mal kvalitu vždy. Chorváti sa vyznačovali balkánskou mentalitou, boli technicky veľmi zdatní, rýchli a silní v práci s loptou. Detaily si už po toľkých rokoch úplne nepamätám, ale viem, že sme museli podať veľmi dobrý výkon, aby sme ten zápas zvládli. Iné to nebude ani pri blížiacom sa dvojzápase."

Po zápase si vtedy vyzdvihoval najmä kolektívny výkon. Bola práve to vaša najväčšia zbraň?

"Určite áno. Jednotlivec vie spraviť rozdiel, ale futbal je predovšetkým o kolektíve. Platilo to vtedy a bude to platiť aj teraz proti Hajduku. Ak chceš uspieť v takýchto zápasoch, musí pracovať celé mužstvo ako jeden."

Žiadne oslavy, len dlhá šatňa

Ako si spomínaš na kabínu vtedajšej Žiliny?

"Vždy sme mali dobrú partiu, v Žiline to bolo pravidlom. Nehovorím, že všetko bolo dokonalé, ale kolektív fungoval veľmi dobre a vždy sme si vedeli všetko vykomunikovať. Chceli sme niečo dokázať v žilinskom drese a podarilo sa nám to. Základom úspechu bol vždy kolektív a až potom individuálna kvalita hráčov."

Ostala ti z postupu cez Hajduk nejaká zaujímavá spomienka?

"Po zápase sme museli pomerne dlho zostať na štadióne. Nepustili nás hneď do autobusu, pretože sa čakalo, kým sa okolie štadióna vyprázdni, aby to bolo bezpečné. Trvalo to asi hodinu, až potom sme mohli odísť. Veľké oslavy sa ani nekonali, pretože nás čakali ďalšie zápasy - liga a následne play-off proti Partizanu Belehrad."

Súčasná Žilina? Páči sa mi práca trénera

Hoci pôsobíš u "konkurencie" z Pohronia ako športový manažér, MŠK sleduješ dlhodobo. Aký dojem na teba robí dnešný tím?

"Sú to najmä mladí chalani, pretože filozofia klubu sa za tie roky trochu zmenila. Klub dáva veľký priestor mladým hráčom, čo ja veľmi kvitujem. Majú dobrého trénera a mne sa práca trénera Pavla Staňa veľmi páči. V tomto dvojzápase nie je nič nemožné a budem Žiline držať palce."

Počas pôsobenia v MŠK si nosil číslo 12, ktoré sa neskôr spájalo už len s ďalšou legendou Viktorom Pečovským. Vnímaš to nejako špeciálne?

"Ani nie. Keď som prišiel do Žiliny, číslo bolo voľné a zostalo mi počas celej žilinskej éry. Potom som si ho chcel zobrať aj v Poľsku, ale tam je číslo 12 vyhradené fanúšikom, takže to nebolo možné. Ľudia si ma s ním spájajú, ale nič špeciálne by som za tým nehľadal. Keď spomínaš Viktora, tak ten sa v Žiline zapísal veľmi výrazne. Bol to výborný futbalista, človek a reprezentant. Ani som aktuálne nevnímal, že by číslo 12 v Žiline po Viktorovi už nik nemal. Asi rovnako ako v Poľsku patrí fanúšikom."

Aktuálne komentuješ majstrovstvá sveta. Užívaš si futbal z novej perspektívy?

"Musím sa naň pozerať inak ako hráč. Pozeral som sa naň očami trénera, teraz aj funkcionára. Turnaj si užívam. Hoci niektorí kritizujú formát alebo počet zápasov, videli sme, že aj menšie kluby dokázali potrápiť veľkých favoritov. Aj preto je futbal zaujímavý."

Verím, že Žilina dá gól

Poďme ešte späť k blížiacemu sa súboju proti Chorvátom. Čo bude podľa teba najdôležitejšie v prvom zápase v Splite?

"Organizácia hry a kvalitná defenzíva celého mužstva. Ale nielen bránenie. Dôležité bude aj to, čo Žilina predvedie smerom dopredu. Len brániť nestačí. Verím, že sa Žilinčanom podarí streliť gól a vytvoriť si dobrú pozíciu do odvety."

Bol si a stále si obľúbencom žilinského publika. Aký odkaz by si poslal fanúšikom MŠK, špeciálne tým, ktorí sa chystajú na Poljud do Splitu?

"Nech podporujú mužstvo čo najhlasnejšie. Možno ich nebude na štadióne veľmi počuť, pretože Poljud býva hlučný, ale už len ich prítomnosť hráči pocítia. Môže im to dodať energiu a sebavedomie. Verím, že sa po zápase budú môcť spolu s mužstvom tešiť."

Róbert Jež si počas krátkej prestávky od povinností pri Majstrovstvách sveta nenechá súboj MŠK s Hajdukom ujsť ani pri televíznej obrazovke. Bývalý kapitán žltozelených verí, že návrat na Poljud po sedemnástich rokoch môže priniesť ďalší vydarený európsky príbeh a že po záverečnom hvizde budú mať viac dôvodov na radosť práve Žilinčania.

Zdroj foto: TASR