mladí sa môžu ukázať a hlavne prekvapiť

Šošoni začali spoločný tréningový proces tak, že sú rozdelení do dvoch skupín. Miloš Volešák nechýba ani v jednej. V prvej skupine poctivo odtrénuje tréning ako brankár a v tej druhej sa venuje ako tréner jeho mladším nástupcom.

"Veľmi ma to baví a teším sa na nové výzvy. Zdvojili sa mi úlohy - som aj brankár a aj sa zaúčam postupne do trénerskeho remesla." Čo je teda ťažšie? "Úprimne, neviem. Tým, že robím špecificky s brankármi, som v tom doma. Viem, čo treba odtrénovať. Po fyzickej stránke je to ťažšie pre brankára, po mentálnej pre trénera. Tréning je potrebné spraviť tak, aby to chalanov v bráne bavilo a posúvalo ich to."

Aké bolo pre teba dlhé obdobie bez futbalu? "Všetci sme iba čakali a v podstate nevedeli, na čo čakáme. Nevideli sme svetlo na konci tunela, či vôbec a kedy sa začne. Po súkromnej stránke to mal niekto ťažšie, niekto ľahšie. Ja osobne som mal doma veľa práce, určite som sa nenudil. Venoval som sa predovšetkým rodine, synovi. Do toho si robím trénerskú licenciu, takže tento čas mi ubehol veľmi rýchlo a využil som ho naplno."

Miloš sa teší, že jeho budúcnosť bude aj naďalej spätá so šošonmi. "Som veľmi rád, že som tu ostal, pretože Žilina mi prirástla k srdcu - mesto, hlavne klub a ľudia v ňom. Teraz to bude iba na mne. Aké budem mať ambície, ako sa budem trénersky vzdelávať a či ma to bude napĺňať. Verím, že z toho budem mať radosť a odovzdám klubu služby, s ktorými bude spokojný."

Opatrenia sa postupne uvoľňujú, začína sa naplno trénovať a zvažuje sa aj reštart súťaže. Ako to vníma najskúsenejší hráč kabíny? "Múdrejší budeme po piatkovej schôdzi Prezídia Únie ligových klubov. Bude to hektické. Čo sa týka tabuľky, náš klub však nie je v pozícii, že by sme boli pod veľkým tlakom. Máme nahratých dosť bodov, sme v prvej šestke. Samozrejme, všetci vidia, čo sa stalo s kádrom, preto nebudú prehnané očakávania... Tak to v živote býva - dvere sa pre jedných zatvoria, iným sa zas otvoria. Veľa mladých chlapcov tak dostane šancu. Bude to teraz iba na nich, môžu sa ukázať a hlavne prekvapiť."

Citiš sa teraz viac ako spoluhráč, alebo už ako otec kabíny? "Som oproti chalanom o dosť starší. Cítim sa však veľmi mlado, predsa len už dlhší čas sa pohybujem medzi mladými chalanmi. Nemám problém s nikým sa porozprávať. Pri žiadnom rozhovore s mladšími "necítim" svoj vek. Žeby bol medzi nami výrazný vekový rozdiel, alebo by sme si nemali čo povedať. Kabína je dravá, máme pred sebou nové výzvy, z čoho sa teším."