SLÁVNI HRÁČI

Žilinským publikom milovaní, lojálni, oddaní klubu. To sú tí najslávnejší hráči, pričom niektorí ostali verní Žiline počas celej kariéry, ostatní s ňou zas dosiahli nevídané úspechy a ostali v žltozelených srdciach navždy. Ktorí sú tí najospevovanejší počas viac ako 115-ročnej histórie najpopulárnejšej hry pod Dubňom?

A ktorí sú tí najlepší strelci žilinskej histórie?

Vojtech Závodský

Jeden zo zakladateľov športu v Žiline, ktorý sa narodil v Žiline 25. októbra 1904. Vojtech stál v bráne Žiliny pri oboch titulov majstra Slovenska – v rokoch 1928 aj 1929, neskôr bol hlavným tajomníkom futbalového oddielu. Patril aj k iniciátorom výstavby futbalového štadióna v roku 1940. Futbalom žil a ním aj zomrel – u Vojtecha to platilo doslova. V roku 1977 na zápase ZVL Žilina – Slovan Bratislava pri vysokom víťazstve žltozelených a strelení piateho gólu Žiliny aplaudoval, postihla ho mozgová mŕtvica a večer v nemocnici zomrel.

Emil Pažický – žilinský bača

Jeden z najúspešnejších hráčov histórie slovenského futbalu a zároveň náš odchovanec sa narodil 14. októbra 1927. Rodák z Považského Chlmca, ktorý bol „odchovaný“ futbalovou školou nášho bývalého trénera Teodora Zvaru (ako desiatky ďalších vynikajúcich futbalistov), odišiel už ako 21-ročný do Bratislavy v roku 1948. Na jeseň v roku 1955 mali futbalisti Žiliny problémy, keď získali iba 7 bodov a v 11 zápasoch strelili iba štyri góly. Emil sa neváhal vrátiť a pomôcť rodnému mužstvu. Na jeseň následne strelili Žilinčania 24 gólov, z toho strelil Pažický až 8 gólov. Populárnemu „bačovi“, ako ho v Žiline prezývali, dlho nemohli fanúšikovia odpustiť rok 1948, kedy odišiel do Bratislavy, ale po tomto „zázraku“ na všetko radi zabudli.

V roku 1995 vtedajší predseda NR SR Ivan Gašparovič udelil Emilovi Pažickému pamätnú medailu Národnej rady Slovenskej republiky za zásluhy vo futbale.

V reprezentácii odohral v najcennejšom drese 18 zápasov.

Štefan Príboj – Pišta-Báči

Útočník a tréner, ktorý mal za sebou slávnu a bohatú športovú kariéru, sa narodil 2. mája 1894. Jeho popularita bola v 30. rokoch taká, že keď sa spomenulo meno Pišta-báči, každý vedel, že ide o Štefana Príboja. Hrával za Spartu Praha, bol členom národného mužstva Uhorska a v roku 1931 sa presťahoval do Žiliny, za ktorú hrával tri roky. V roku 1935 sa stal trénerom žltozelených a s prestávkami pod Dubňom pôsobil na trénerskej stoličke do roku 1937. Štefan Príboj viedol aj reprezentačný výber Slovenska v rokoch 1940 a 1941. Bývalý futbalista a tréner Pišta-báči zomrel v Žiline v roku 1957.

Anton Krásnohorský

Dlhoročný, obávaný obranca Žilina sa narodil 22. októbra 1925. So svojím stálym kolegom Šterbákom pôsobil dlhé roky v obrannej línii, stál pri pamätnom treťom mieste v I. ČSR lige v sezóne 1946/47. Za Žilinu odohral celkovo 115 ligových duelov, následne sa venoval funkcii tajomníka v TJ Iskra Slovena Žilina, venoval sa aj zbieraniu už dnes artefaktov, ktoré sú vystavené aj v novej Sieni slávy MŠK. Za reprezentáciu ČSR odohral 15 zápasov.

Vojtech Zachar

Jeden z najlepších ľavých krídelníkov žilinskej histórie sa narodil 21. októbra 1922 v Krompachoch. Hneď vo svojom prvom zápase za Žilinu v roku 1944 strelil aj svoj premiérový gól. Ústrednou postavou bol aj v úspešnom ročníku 1946/1947, kedy sme obsadili v I. ČSR lige tretie miesto, Zachar v nej zaznamenal úctyhodných 18 gólov. Mimoriadne výkony si všimli aj tréneri československej reprezentácie, kde sa objavil ako vôbec prvý Žilinčan (ak nerátame amatérsky výber a nomináciu Václava Bendla). Svoj čuch na góly potvrdil aj v najcennejšom drese, kde v šiestich zápasoch strelil šesť gólov (Rakúsku, Luxembursku, Dánsku či Poľsku). Práve zápas s našimi severnými susedmi sa mu však stal osudným, pretože v ňom utrpel už druhé vážne zranenie kolena.

Vojtech Zachar (v bielom) v reprezentačnom drese ČSR.

Svoj posledný zápas odohral 26. septembra 1954, v ktorom Žilinčania zvíťazili nad Ostravou 3:0 a Vojtech Zachar nemohol chýbať v listine strelcov, kedy strelil svoj posledný gól za Žilinu.

Po vychýrenom strelcovi naťahovali ruky zo Španielska a Talianska. Turínsky Juventus dokonca núkal veľké peniaze a dokonca vagón cibule naviac. Pražská Slavia zas núkala pol milióna korún, no Vojto sa aj kvôli problémom s kolenom nevykašľal na kamarátov a počas celej kariéry zotrval v Žiline. Pod Dubňom odohral dokopy 111 stretnutí a strelil 55 gólov.

Milan Staškovan – žilinský futbalista 20. storočia

Legendárny stopér, ktorý dlho držal rekord v počte odohraných ligových zápasov v žltozelených farbách na čísle 298, sa narodil 3. júna 1947. Pred Žilinou okúsil dorastenecké súťaže za Kysucké Nové Mesto, v roku 1965 mal prestúpiť do Slovnaftu Bratislava, no kluby sa nedohodli. Rodák zo Svrčinovca odštartoval kariéru pod Dubňom v roku 1966, keď na stopérovi zaujal miesto po ďalšom legendárnom obrancovi Žiliny Antonovi Kopčanovi.

„Tento krok som nikdy neoľutoval.“

Vysoký, vždy precízny obranca častokrát dostával od vďačných fanúšikov potlesk na otvorenej scéne.

Jeho prvý duel za ZVL prišiel v roku 1967 proti VSS Košice. Okrem žltozeleného dresu si obliekol aj ten najcennejší. V roku 1971 absolvoval zájazd do Brazílie, kde odohral za československý výber „malé majstrovstvá sveta“. Na svoje konto si pripísal tiež jeden štart v drese reprezentácie Československa. Stalo sa tak v októbri 1972 v Bydhošti, kde ČSSR odohrala prípravný zápas s domácim Poľskom (0:3) a žilinský nováčik nastúpil pred 45-tisícovou kulisou v obrannej formácii spolu s Dobiášom, Plassom a Táborským. Za ZVL nastupoval ako hráč do roku 1980, po skončení aktívnej hráčskej kariéry vykonával funkciu trénera v Strážove, Lietavskej Lúčke, Bytči a v roku 1988 sa ujal trénerského žezla juniorov Žiliny. Neskôr sa stal šéftrénerom mládeže i funkcionárom klubu. Jeho dres je od roku 2008 vyvesený v Sieni slávy MŠK Žilina. Futbalista storočia nás opustil v roku 2014 vo veku 67 rokov.

298 zápasov / 2 góly

Štefan Slezák – najlepší strelec histórie

Žilinský kanonier, ktorý v 181 ligových stretnutiach za žltozelené farby strelil rekordných 80 gólov, je stále najúspešnejším strelcom bohatej viac ako 110-ročnej histórie.

„Futbal bez gólov je ako svadba bez muziky.“

Rodák z Pezinka sa narodil 8. januára 1941 v Pezinku a najúspešnejšie futbalové obdobie zažil práve pod Dubňom, všetkých 80 gólov pritom strelil v I. lige, kde patril sedem sezón po sebe (1969-1975) k najúspešnejším strelcom. Navyše ani jeden nebol z pokutového kopu, pretože strely z bieleho bodu nerátal ako góly. Po aktívnej hráčskej kariére pôsobil v klube ako tréner už ŠK Žilina v 90. rokoch.

František Plach

Ďalší legendárny brankár MŠK, ktorého si fanúšikovia pamätajú najmä pre jeho lojálnosť. Narodil sa 9. septembra 1938 a iný ako žilinský dres si neobliekol. Dlhé roky nosil kapitánsku pásku a tvoril brankársku dvojičku s Františkom Smakom.

Fero Plach stál v bráne v pamätnom účinkovaní Žiliny v Pohári víťazov pohárov v roku 1962, keď najskôr vyradil s tímom Olympiacos Pireus a v bráne stál so svojou typickou čiapkou (šiltovkou) aj proti Fiorentine. Zaujímavosťou je, že v tom zápase chytal ešte bez brankárskych rukavíc. Po stretnutí za ním prišiel kolega z Fiorentiny a daroval mu svoje. Odvtedy chytal Fero s rukavicami a toto remeslo naučil aj svojho vnuka a menovca Františka Placha, ktorý je rovnako odchovancom MŠK a v sezóne 2018/2019 aj najlepším brankárom poľskej Ekstraklasy. Za Žilinu chytal Fero nepretržite 15 rokov (1959 – 1974). Legendárny brankár nás navždy opustil v auguste 2023 vo veku nedožitých 85 rokov.

Stanislav Griga

Úspešný odchovanec a obávaný kanonier, ktorý si spravil výborné meno aj za hranicami Slovenska. Niekdajší útočník sa narodil v Žiline 4. novembra 1964 a svoju futbalovú kariéru odštartoval v doraste pod vedením trénera Jána Kľúčiara. Po svojom preradení k mužom sa prakticky vo svojej prvej celej ligovej sezóne za ZVL Žilina v roku 1980/1981 stal najlepším ligovým kanonierom Slovenskej národnej futbalovej ligy s 25 gólmi, hoci mal iba 19 rokov. Aj preto odišiel tento talent do Sparty, zahral si aj v Dukle Praha a zahraničný chlebík vyskúšal vo Feyenoorde Rotterdam a Rapide Viedeň. Zaujímavosťou je, že je zároveň jediným česko-slovenským futbalistom, ktorý strelil gól obom španielskym gigantom – Barcelone i Realu Madrid.

Stano nemohol vynechať ani reprezentačný dres, v ktorom sa predstavil aj na MS v Taliansku v roku 1990. Za Československo odohral dokopy 34 zápasov a strelil 8 gólov. Po aktívnej hráčskej kariére úspešne presedlal na trénerskú stoličku. Aj kariéru kormidelníka naštartoval pod Dubňom a to v roku 1994. Nielenže trénoval reprezentačnú „21“-tky, no v rokoch 2012 – 2013 viedol kormidlo „A“-tímu Slovenska.

Marek Mintál – žilinský fantóm

Odchovanec žilinského futbalu sa narodil 2. septembra 1977. Už v mladom veku vydláždil Žiline cestu za prvými titulmi v novodobej ére. Legendárna žilinská „9“, ktorá debutovala v lige v roku 1997 ako 19-ročná, pôsobila na trávniku ako robotník. Bola dušou tímu. Mintálovci boli odjakživa v Žiline futbalová rodina, Marek bol navyše rodeným strelcom, čo potvrdzoval od svojho príchodu k mužom. Nahlas prehovoril na prelome tisícročí, kedy začala v slovenskej lige žilinská dominancia. Jej základy položila práve vychádzajúca hviezda spod Dubňa.

„Cením si každý gól, ktorý dosiahnem. Každý je pre mňa vzácny a krásny, z každého mám radosť. Ale na samý vrchol gólovej pyramídy staviam premiérový v kariére, pri debute v žilinskom drese.“

Spomínaný gól padol v apríli 1997 v zápase proti Spartaku Trnava. Na trávnik toto mladé nebojácne ucho poslal tréner Radolský až v 64. minúty, no na premiérový zásah v lige mu stačilo šestnásť minút.

Majstrovský pohár so Žilinou zdvihol nad hlavu dvakrát. Najskôr ako radový hráč, o rok neskôr ako kapitán mužstva. V oboch sa však stal najlepším strelcom súťaže, čo pochopiteľne vzbudilo záujem väčších, zahraničných, klubov. Po dvoch tituloch, tak v lete 2003 prestúpil do nemeckého Norimbergu, kde sa do klubovej histórie rovnako zapísal zlatým písmom. V prvej sezóne dosiahol s nemeckým tímom postup do Bundesligy, no vrchol jeho kariéry prišiel až v nasledujúcej sezóne, kedy nielenže premiérovo okúsil chuť Bundesligy, ale s 24 gólmi sa stal jej gólovým kráľom.

187 zápasov / 76 gólov

Vladimír Leitner – „Pišta“

Rodený Žilinčan a ďalší úspešný odchovanec sa narodil 28. júna 1974. Takmer nikto z futbalového života ho neoslovuje svojím krstným menom, no prezývka „Pišta“ mu prischla po otcovi, ktorý robil dlhé roky vedúceho tímu v doraste i „A“-tíme.

Pišta získal s MŠK tri tituly, po návrate zo zahraničia sa tešil z titulu v roku 2007, 2010 a v roku 2012 získal so svojím rodným klubom DOUBLE.

Jedna z ikon klubu, ktorá je symbolom úspešnej éry, si zahrala skupinovú fázu oboch európskych pohárov – Pohára UEFA v roku 2008, kedy dokonca strelil pamätný gól pri víťazstve na Britských ostrovoch nad Aston Villou. Rovnako hral tento výnimočný ľavák aj skupinovú fázu Ligy majstrov v roku 2010.

Náš bývalý krajný obranca si obliekol aj najcennejší dres v dokopy 24 zápasoch, za Slovensko hral aj v roku 2002 proti anglickým hviezdam ako Beckham, Scholes, Owen, Gerrard a ďalší.

Za MŠK Žilina hral v rokoch 1992 – 1996 a 2006 – 2013.

Miroslav Barčík – žilinský „Baggio“

Absolútny rekordér v počte štartov (344 zápasov) za žltozelených sa narodil v Čadci 26. mája 1978. Dlho toto označenie držal Milan Staškovan, no náš odchovanec, ktorý v mladosti svojím účesom pripomínal známeho talianskeho futbalistu, ho prekonal nielen štartami, ale vo svojej vitríne má ako jediný hráč MŠK Žilina až štyri ligové tituly so šošonmi.

K tomu sa ako kapitán podieľal aj pri zisku DOUBLE v roku 2012, kedy sme sa doposiaľ jediný krát tešili zo zisku Slovenského pohára. Nastúpil aj za reprezentačný výber Slovenska, v rokoch 2003 – 2005 odohral dokopy 4 zápasy. Srdce zálohy sa predstavilo aj na veľkolepom exhibičnom zápase pri 110. výročí založenia klubu v roku 2018, kedy viedol svoj tím proti partii Milana Škriniara.